Príspevok predstavuje výsledky reprezentatívneho prieskumu z roku 2022, ktorý skúmal postoje 765 veriacich Slovákov v dospelom veku. Autor bol zapojený do tvorby otázok a ich interpretácií, ktorých cieľom nebolo len zmapovať názory na otázky homosexuality, ale predovšetkým porozumieť, čo tieto postoje vypovedajú o kresťanských komunitách v témach dotýkajúcich sa identity a intimity človeka. Výsledky prieskumu ukazujú, že slovenskí kresťania nie sú v týchto otázkach jednotní: postoje sú často rozdelené približne na polovicu, čo naznačuje, že polarizačná čiara neprechádza medzi „nami a nimi“, ale aj cez samotnú Cirkev.
Prednáška ponúka tri časti: najprv naratívny opis dát a ich kontextu, potom interpretáciu tohto rozdelenia ako prejavu hlbšieho zápasu a napokon teologicko-pastorálnu reflexiu. Téma LGBT sa tu nepredstavuje ako ideologický konflikt, ale ako zrkadlo cirkvi, ktorá sa učí spájať pravdu s milosrdenstvom. Výskum je chápaný ako výzva vidieť človeka v jeho jedinečnosti, dôstojnosti a túžbe byť prijatý.
Katolícke magistérium sa všeobecne považuje za negatívne vyhradené voči akémukoľvek prejavu homosexuality, či už ide o ľudí, skutky, tendencie či názory. História ale potvrdzuje, že morálny postoj k homosexualite sa v Cirkvi vyvíjal.
Tento príspevok predstaví teológiu Cirkvi od kresťanského staroveku až po prvú polovicu dvadsiateho storočia, kedy nevyšiel žiaden oficiálny dokument zameraný na homosexualitu. Následne sa pristavíme pri prvom oficiálnom dokumente z roku 1975, vyhlásení Kongregácie pre náuku viery Persona Humana a jeho silnom vplyve na neskoršie vyhlásenia pápežov aj iných kongregácií. Obzvlášť významnou osobou určujúcou cirkevné učenie o homosexualite bol najprv prefekt Kongregácie pre náuku viery a neskôr pápež Joseph Ratzinger – Benedikt XVI. Predstavíme List biskupom Katolíckej cirkvi ohľadom pastoračnej starostlivosti o homosexuálne osoby (1986) a inštrukciu Konregácie pre
katolícku výchovu o kritériách rozlišovania povolania, pokiaľ ide o osoby s homosexuálnymi sklonmi, vzhľadom na ich prijatie do seminára a na pripustenie do posvätného stavu (2005).
Značnú zmenu predstavuje pontifikát pápeža Františka, počas ktorého pontifikátu vyšla deklarácia Dikastéria pre náuku viery Fiducia Supplicans o pastoračnom význame požehnania (18. 12. 2023). Táto umožnila pastoračné požehnanie osôb v rovnakopohlavných zväzkoch. Predstavíme jej hlavné body týkajúce sa homosexuálnych osôb.
Schopnosť objektívne analyzovať informácie a urobiť odôvodnený úsudok sa nazýva kritickým myslením. Vychádza z predpokladu, že po zhodnotení informácií sa zaujme určité stanovisko. Problematika LGBT je témou čoraz viac prezentovanou politikmi, politickými stranami, ale i rôznymi aktivistami, či predstaviteľmi cirkví, ale i laickej verejnosti. Táto téma rezonuje i v kruhoch ECAV, pričom ide o „mierne nejednotné“ stanoviská jej členov. Cieľom príspevku je prezentovať rôzne pohľady na problematiku LGBT formou textovej analýzy postojov viacerých autorov.
Tento príspevok analyzuje skúsenosti talianskych združení, konkrétne La Tenda di Gionata, ktoré pracujú s kresťanskými LGBT osobami, ich rodinami a pastoračnými pracovníkmi ako model od marginalizácie k integrácii v rámci Katolíckej cirkvi. Združenie La Tenda di Gionata bolo založené v roku 2018 na podnet dona Davida Esposita s cieľom rozvinúť službu (διακονία), ktorá podporuje prijatie, formáciu a informáciu LGBT kresťanov, ich rodín a pastoračných pracovníkov.
Práca skúma ich iniciatívy – služby počúvania, publikácie, duchovné stretnutia a prieskumy homofóbie – a hodnotí ich vplyv na osobnú identitu, rodinné vzťahy a postavenie v cirkevných komunitách. Príspevok sa zároveň zaoberá výzvami a bariérami v slovenskom kontexte: ako cirkevná doktrína, kultúrne očakávania a sociálne predsudky ovplyvňujú prístup k párom rovnakého pohlavia a či sa modely ako La Tenda di Gionata dajú adaptovať pre Slovensko. Cieľom je predstaviť odporúčania pre inkluzívnu pastoráciu, ktorá smeruje od izolácie a diskriminácie k dialógu, spolupatričnosti a integrácii v cirkevných komunitách.
Problematika prístupu k párom rovnakého pohlavia ako i legálnej úpravy takýchto zväzkov je často diskutovanou témou v spoločnosti. Názory na problematiku sa líšia tak medzi jednotlivými krajinami, čo deklarujú rôzne úrovne ukotvenia práv párov rovnakého pohlavia do národných legislatív, ako aj vo vnútri štátov, čo môže vyvolávať napätie. Cieľom príspevku je na základe systematickej analýzy výsledkov vybraných vedeckých štúdií autorov zo Slovenska a Českej republiky upriamiť pozornosť na prístup spoločnosti a rôznych cieľových skupín k párom rovnakého pohlavia. Analýza poukazuje na prieniky tém výskumov v oblasti pohľadu na páry rovnakého pohlavia, ale aj na ich špecifické pohľady na problematiku spolužitia homosexuálnych partnerov.
Deklarácia Dikastéria pre náuku viery Fiducia Supplicans (2023) predstavuje inovatívny príspevok k pastoračnému chápaniu požehnania v Katolíckej cirkvi. Ústredným prvkom tohto dokumentu je rozlíšenie medzi liturgickými/rituálnymi a ne-rituálnymi/ spontánnymi požehnaniami, čo umožňuje udeliť požehnanie aj párom v iregulárnych situáciách bez legitimizácie ich stavu.
Tento príspevok analyzuje kategóriu „ne-rituálnych požehnaní“ vo svetle teológie svätenín po Druhom vatikánskom koncile. Vychádzajúc z reformy Rituale Romanum a vydania De benedictionibus (1984), práca najskôr skúma, ako koncilový posun k biblickému chápaniu požehnania ovplyvnil oficiálny rituál. Kľúčový je pritom tradičný teologický rozdiel medzi požehnaním Stvoriteľa a požehnaním stvorenia.
Následne sa kriticky porovnáva táto „klasická“ teológia svätenín s novou kategóriou pastoračného, spontánneho, požehnania vo Fiducia Supplicans. Skúma sa, ako Deklarácia využíva túto nerituálnu formu na vyjadrenie zostupného požehnania od Boha – prosby o pomoc a milosť pre tých, ktorí sa obracajú na Krista – pričom striktne vylučuje akúkoľvek podobnosť so sviatosťou manželstva alebo schválenie morálne iregulárneho statusu.
V závere príspevok hodnotí, či zavedenie „ne-rituálneho požehnania“ predstavuje organický rozvoj teológie svätenín, rozširujúc pastoračnú slobodu k prijatiu a milosrdenstvu, alebo či ide o novú kategóriu ad hoc, ktorá potenciálne narúša doterajší teologický koncept a chápanie požehnania.
Príspevok Záverečné zhrnutie konzultačných synodálnych stretnutí za OZ Priestor prijatia je syntézou z piatich konzultačných synodálnych stretnutí, ktoré sa konali v rámci občianskeho združenia Priestor prijatia v Bratislave. Stretnutí sa zúčastnili ľudia, ktorí sa poznajú, niekoľko rokov spolupracujú a zároveň venujú svoj čas ľuďom prežívajúcim nechcenú náklonnosť k rovnakému pohlaviu a hľadajúcim adekvátne prijatie v Cirkvi a cirkevných spoločenstvách. V úvode je opísaná činnosť a služby OZ Priestor prijatia, od spoločných modlitieb (osobne alebo v online priestore), cez rozhovory a poradenstvo, až k skupinovým stretnutiam a účastí na konferenciách. Nasledujú samotné synodálne stretnutia, vedené formou diskusií a konzultácií na konkrétne témy. Všetky výstupy, návrhy a ciele pastorácie ľudí prežívajúcich nechcenú náklonnosť k rovnakému pohlaviu vychádzajú z odpovedí na rôzne otázky, ktoré mali pomôcť nájsť riešenie použiteľné aj v praxi, a taktiež vychádzajú aj zo skúseností ľudí, ktorí dlhodobo pomáhajú ľuďom prežívajúcim túto náklonnosť. Otázky, na ktoré sme hľadali odpovede, sú súčasťou príspevku. Súčasťou príspevku je tiež to, že zohľadňuje aj vnútorné pocity, prežívanie, citlivosť a vnímavosť ľudí prežívajúcich nechcenú náklonnosť k rovnakému pohlaviu. Zároveň berie do úvahy aj ich bolesti spojené s odmietnutím či nepochopením, alebo dávaním „nevyžiadaných rád“,
v rámci farnosti, spoločenstiev.
Príspevok ponúka praktické návrhy, ako pochopiť a sprevádzať ľudí s touto náklonnosťou, ponúka nielen pomoc pri prijatí ich „inakosti“, ale aj opisuje činnosť rôznych združení, ktoré pastoračne slúžia týmto ľuďom v rámci Katolíckej cirkvi na Slovensku.
Synoda o synodalite je charakteristická otvorenosťou pre dialóg kultúr, postojov a názorov a zároveň zakorenením v evanjeliových pravdách. Jedným zo základných pilierov synodálneho procesu je schopnosť počúvať. V tejto súvislosti sa súčasťou synodálnych materiálov a rozhovorov stali aj témy týkajúce sa pastoračných prístupov k osobám s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu. Príspevok čerpá informácie z oficiálnych textov. Prvým zdrojom je Instrumentum laboris ako prípravný dokument pre prvú časť rímskej fázy, ktorá sa uskutočnila v roku 2023 a potom
Instrumentum laboris pre druhú časť v roku 2024. Kľúčovým zdrojom je finálny dokument schválený pápežom Františkom na záver druhej časti.
Metodologicky prístup spočíva vo vyhodnotení formy (zvolený spôsob vyjadrovania sa) a obsahu (identifikácia konkrétnych pastoračných postojov). Príspevok je obohatený osobnými skúsenosťami autora ako priameho účastníka rímskej fázy.
Mystagógia ako starobylá tradícia uvádzania do tajomstiev viery sa v súčasnej Cirkvi ukazuje ako inšpiratívny pastoračný prístup. Jej podstata – sprevádzanie veriacich k hlbšiemu zakúšaniu sviatostí a postupné odkrývanie Kristovho tajomstva – môže tvoriť most medzi učením Cirkvi a životnou realitou veriacich, ktorí sa identifikujú ako LGBTI+ a žijú v pároch rovnakého pohlavia.
Prednáška najprv predstaví teologické a historické základy mystagógie, so zvláštnym dôrazom na patristické katechézy a jej súčasnú recepciu v katechetických a liturgických dokumentoch (KKC, OICA). Následne sa zameria na aktuálny pastoračný kontext: napätie medzi normatívnym učením Cirkvi (KKC §§ 2357 – 2359; CDF 2003) a pastoračnými výzvami, ktoré pomenoval pápež František (Amoris laetitia §§ 250 – 305).
V jadre príspevku sa ukáže, ako mystagogická metóda umožňuje:
• posun od moralizujúceho hodnotenia k duchovnej skúsenosti tajomstva,
• sprevádzanie ako proces rozlišovania a rastu,
• integráciu do života spoločenstva namiesto izolácie.
Záver zdôrazní výzvy (riziko relativizmu, potreba formácie pastoračných pracovníkov) a ponúkne víziu mystagógie ako nástroja, ktorý umožňuje Cirkvi zostať vernou evanjeliu a zároveň otvoriť priestor pre ľudskú dôstojnosť.